FAIR TRADE: zamyslime sa nad tým, čo nosíme a prispejme k lepšiemu svetu

FAIR TRADE: zamyslime sa nad tým, čo nosíme a prispejme k lepšiemu svetu
16.3.2018 v kategórii Wellness, autor Diana Mašlejová, foto: istockphoto.com

Spomínate si na filmy, ktoré odhaľovali dobu pár desiatok rokov dozadu? Mladá dáma dostáva nádherné šaty a starostlivo si ich uchováva pre svoju dcéru. Viem, viem – toto je iná doba a každý chce mať plný šatník všakovakých, moderných a trendy kúskov. Nebojte sa, nechceme vo vás vzbudiť výčitky. Iba sa nad tým na chvíľu zamyslime.

Fair trade

Znie to takmer rovnako, ale nie je tomu tak. Fair trade neznamená bio kvalitu, a naopak. Fair trade pojem hovorí o férových podmienkach pre výrobcu. Fair trade má zmysel.

Odevný priemysel totiž nie je žiadnym neviniatkom a je už dávno známe, že veľké odevné reťazce, majúce svoje sídla v zaostalých krajinách, sa neštítia využívať prácu detí, či hodinové mzdy hlboko pod hranicou jedného eura. Známy je prípad bangladéšskej továrne v Dháce, ktorá sa zrútila a pochovala v sutinách stovky robotníkov.

„Odborníci na férový odevný priemysel prízvukujú, že sa stále len veľmi málo zaujímame o pôvod nášho oblečenia. Sme slepí spotrebitelia. Paradoxom je, že mesačná mzda väčšiny robotníkov nepresiahne 40 eur mesačne, čo je približná suma za jeden sveter...“

Bangladéš je jednou z odevných veľmocí, ktorá vyváža až 80 % odevov na export. Avšak, podmienky práce sú katastrofálne – aby sa rodiny uživili, musia v ťažkých podmienkach pracovať aj najmenší členovia rodiny a bežný pracovný čas je 16 hodín denne.

Neustály styk s chemikáliami má pre ich zdravie drvivé dôsledky. V Bangladéši pritom sídli asi 5-tisíc tovární a väčšiu časť tvoria známe európske odevné domy.

Podľa štúdií európskych statikov hrozí až dvom tretinám tovární zrútenie, a teda podobná katastrofa, ako tomu bolo v prípade Dháci. Zdá sa vám to až príliš hrozivé? Nuž, je to realita. Odborníci na férový odevný priemysel prízvukujú, že sa stále len veľmi málo zaujímame o pôvod nášho oblečenia. Sme slepí spotrebitelia.

Paradoxom je, že mesačná mzda väčšiny robotníkov nepresiahne 40 eur mesačne, čo je približná suma za jeden sveter, ktorý si nakoniec spotrebiteľ kúpi. Rovnako kritické sú aj podmienky odevného priemyslu vo Vietname, či Kambodži.

Situácia v Číne je už našťastie viac pod dohľadom a zvýšili sa aj podmienky pre prácu a plácu robotníkov. Fair trade štítok na oblečení je teda zárukou, že výrobu vášho oblečenia nesprevádzali slzy a pot chudobných robotníkov.