Čo v živote ľudia najviac ľutujú? 10 faktov, ktoré zmenia váš život TU a TERAZ
Medzi najsmutnejšie chvíle v živote patrí, keď venujeme príliš veľa času činnostiam, ktoré vlastne vôbec robiť nechceme a tie, ktoré robiť túžime, nám popri tom nenávratne unikajú pomedzi prsty.
Prečo my, ľudia, nekráčame deň, čo deň za hlasom svojho srdca a namiesto toho sa nechávame unášať vlnou solidarity? Dovolíme životu, aby nás vláčil bez toho, aby sme sa pričinili priplávať k nášmu vytúženému ostrovu. Prečo to robíme? Možno nastal čas rozhodnúť sa: chceme žiť svoj život my, alebo dovolíme životu, aby on žil nás?
„Napokon v živote najviac ľutujeme príležitosti, ktoré sme premárnili, vzťahy, ktoré sme sa báli nadviazať a rozhodnutia, s ktorými sme váhali príliš dlho.“
Mnohí ľudia ležiaci na smrteľnej posteli sa nechali počuť, že najviac ľutujú čas, ktorý nevenovali svojej rodine. Do zoznamu sa ďalej dostal smútok nad tým, že príliš veľa pracovali namiesto toho, aby si život jednoducho užívali. Na najvyššie priečky v rebríčku životných hodnôt človeka sa tak dostala rodina, zdravie, priatelia a pocit šťastia, nech si už pod ním predstavíme čokoľvek. Možno by sme ho mohli interpretovať ako pocit rodinnej pohody a blízkosti, chvíle plné smiechu, vzájomné zdieľanie.
5 vecí, za ktoré sa nemusíme ospravedlňovať
Prečo neraz v živote kráčame úplne inou cestou, akou nás vedie naše srdce?
Pracujeme, aby sme sa mohli voziť v krajšom, väčšom aute, no čas na rodinný výlet si už nenájdeme. Chceme väčší dom, závideniahodnú kariéru, pocit uznania, značkové oblečenie. Na urputnej ceste za týmito komoditami, pretože život nič nedáva zadarmo, nám neraz ujde grilovačka na záhrade plná smiechu, rodinná oslava, víkendový pobyt s priateľmi, skvelý partner.
Situácia, ktorá momentálne vládne svetom, skôr či neskôr skončí. My všetci sa rozutekáme do sveta. Tak veľmi sa ponoríme do víru života, až úplne zabudneme na to, aké to bolo len tak si zahrať s deťmi spoločenskú hru, previezť sa na bicykli po meste, v tichu kráčať lesom, sedieť na gauči a držať našu lásku za ruku. Nedovoľme, aby nám tieto cenné chvíle prepadli pomedzi prsty ako piesok.
Čo ľudia na sklonku svojho života najviac ľutujú?
1. Že nemali dostatok odvahy.
Mnohí ľutujú, že na svojej životnej ceste neboli k sebe autentickí a nenabrali odvahu uskutočniť svoje najsilnejšie plány a najtajnejšie sny. Namiesto toho, aby nasledovali volanie hlasu svojho srdca, zotrvávali na jednom a tom istom mieste. Či už hovoríme o práci alebo o vzťahu, bojíme sa vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Vymieňame zdanlivý pocit pohodlia za niečo nové, čo by nás mohlo obohatiť a priniesť nový, čerstvý vánok do našich dní. A tak ľudia zostávajú v práci, ktorá ich nebaví a vo vzťahoch, ktoré im už nič nedávajú, pretože sa boja urobiť krok do neznáma. Nevedia si predstaviť, že za najbližším rohom ich môže čakať niečo oveľa krajšie ako to, čo žijú teraz.
Využite čas v práci efektívne: Zoznámte sa s technikou POMODORO
2. Že netrávili viac času s rodinou.
Všetci vieme, že rodina je to najcennejšie, čo máme. Prečo ju, teda považujeme za samozrejmosť, až kým nie je neskoro? Svoju rodinu by sme mali chrániť ako najdrahocennejší skvost. Nemusíte predsa každý večer zostávať v kancelárii až do tmy. Aj zajtra je deň. Žiaden šéf od vás nemôže očakávať výkon hodný robota. Samozrejme, z času na čas, keď zúria termíny a uzávierky, je nevyhnutné zostať v kancelárii dlhšie, to je v poriadku. Určite to však nie je potrebné každý deň. Zajtra odíďte z práce skôr a doprajte si večeru so svojou rodinou. Práve jedálenský stôl je miesto, kde sa riešia najdôležitejšie problémy a rozprávajú sa tie najzábavnejšie historky. Nenechajte si ich ujsť.
3. Že sa príliš strachovali.
Väčšina vecí, ktorých sa tak veľmi bojíme, sa nikdy nestane. Je úplne zbytočné maľovať si v hlave katastrofické scenáre, keď situácia s najväčšou pravdepodobnosťou dopadne úplne inak. Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí. Počkajte, ako sa situácia vyvinie a potom sa jej postavte čelom. Nič viac urobiť nemôžete.
4. Že nevyjadrovali svoje skutočné pocity.
Možno ste v živote stretli osudového človeka, no nenašli ste odvahu, aby ste mu o svojich pocitoch povedali. Možno on cítil to isté k vám, no kvôli predsudkom, tomu, čo povedia ľudia, či malým prekážkam, ktoré ste neboli v tej chvíli ochotní prekonať, ste obaja túto príležitosť premárnili. Dodnes na toho človeka neviete zabudnúť a máte pocit, že nikoho tak výnimočného už nestretnete. Treba kuť olovo, kým je horúce a dokázať si sám pred sebou priznať svoje pocity. Nič nie je horšie, ako potláčať ich.
Pozitívne naladení: Preplávajte životom s nadhľadom
5. Že zabúdali na priateľov.
Ak sa vám životné cesty rozdelia, to ešte neznamená, že musí zaniknúť aj vaše priateľstvo. Vždy je spôsob, ako zostať v kontakte a z času na čas sa stretnúť, aj keď vás delia desiatky či stovky kilometrov.
Zo života:
Mám dve priateľky. Stretli sme sa počas študijného pobytu v Anglicku, bolo to už veľmi dávno. Jedna z Prahy, druhá z Banskej Bystrice, obidve zostali žiť v Anglicku. No a potom som tu ja, v Trenčíne. Život plynul, raz sa mi podarilo stretnúť sa s jednou, potom s druhou. Keď sme sa po deviatich rokoch stretli všetky tri naraz u mňa doma, mali sme pocit, že sme sa naposledy videli deň predtým.
Predminulé leto sme sa po desiatich rokoch stretli v Tatrách a pocit bol rovnaký. Tri pojašené študentky, chichúňajúc sme skackali po tatranskej magistrále ako kamzíky. Žila som z toho pocitu ešte dlho. Chvíľu na to sme si s manželom kúpili letenky do Londýna. Korona nám naše plány zmarila, letieť na návštevu za kamarátkami sme nemohli, no nás nič neodradí. Z času na čas si dáme video hovor a už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutie hneď, ako sa bude dať. Pretože priateľstvo je veľmi cenný dar. A to aj napriek tomu, že my tri sa nie vždy zhodneme v názoroch.
6. Že príliš brali do úvahy, čo hovoria ostatní.
Sú ľudia, ktorí sa rozhodujú úplne sami. Pozrú sa na situáciu z každej strany, aj z nadhľadu, vezmú do úvahy všetky pre a proti a vyhodnotia ju sami. Konajú v súlade so svojím rozhodnutím a neobzerajú sa späť.
A potom sú tu tí, čo neustále prehodnocujú svoje rozhodnutia na základe toho, čo by povedal ten či onen a, ako by vyzeral pred susedom, svokrou, kolegom, kýmkoľvek. Neustále vyžadujú potvrdenia okolia. „No povedz, nemám pravdu?“ alebo „Hodia sa mi tieto šaty?“ „Poraď, čo by si urobil ty na mojom mieste?“ A podobne. Zatiaľ, čo prvý typ ľudí koná v súlade so sebou, tí druhí zbytočne odvíjajú svoje konanie od niekoho, s kým už o pár rokov vôbec nebudú v kontakte. No povedzte, čo vám dáva väčší zmysel?
Sisu – životný štýl z Fínska: Je v nás viac sily, ako si myslíme
7. Že príliš veľa pracovali.
Práca je pre život človeka mimoriadne dôležitá. Nič sa však nemá preháňať. Akokoľvek nás naša práca baví, každý deň si treba urobiť čas na oddych a vyčleniť priestor na našich najbližších. A nielen to, človek každý deň potrebuje cítiť, že žije. Precítiť silu prítomného okamihu.
8. Že márnili čas.
Celodenné sedenie za počítačom či pri netflixe vám pocit šťastia neprinesie. Choďte von. Prejdite sa, zašportujte si alebo si zatancujte. Objímte postupne všetkých členov svojej domácnosti, pripravte si spolu chutné a zdravé jedlo. Začítajte sa do pútavej knihy, zatelefonujte priateľke či mame. Nájdite si niečo, čo vás baví a prinesie radosť a úžitok vám aj vášmu okoliu.
9. Že málo cestovali.
Prenášame si v zamestnaní dovolenku z roka na rok. Máme problém vybehnúť niekam za mesto a stráviť víkend v útulnej drevenici. Teraz to možno nejde celkom tak, akoby sme si želali, no keď raz budeme všetci môcť slobodne cestovať, neváhajme. Vyberme si krajinu, ktorú sme vždy chceli navštíviť a už na nič nečakajme. Nečakajme so životom, až kým už budeme na jeho konci. Život sa nezačína zajtra. Život je to, čo máme dnes.
10. Že nežili tak, ako chceli.
Nerobme tú istú chybu. Žime dnes, tu a teraz. Pretože každý deň je dar. Využime dar života naplno.