Zlato jesene: Šípky

zlato jesene, šípky, recept, čaj, lekvár, džem, domáci, recept, fit, fitstyl, zdravie, wellness, kondícia, príprava, nápoj, zima, jeseň, sušenie, ako sušiť šípky, variť, varenie, postup
9.10.2019 v kategórii Výživa, autor Jana Tesák Potomová, foto: istockphoto.com

To najlepšie pre naše zdravie a imunitu nám poskytla príroda zadarmo. Stačí sa len dobre obliecť a vyraziť do prírody nazbierať si červené plody ruže šípovej. Svojou chuťou špeciálne neohromia, no svojím zložením, hlavne množstvom vitamínu C, sú silnou konkurenciou citrusovému ovociu.

Ruža šípová je divo rastúci vysoký ker z čeľade ružovitých, latinsky Rosa canina, s previsnutými konármi a mnohými ostrými tŕňmi približne rovnakej veľkosti, ktoré chránia rastlinu. Divá ruža je ker, ktorý dorastá do výšky okolo 1,5 – 2,5 metra. Listy sú vajcovitého až elipsovitého tvaru s pílovitými okrajmi. Od mája do júna rozkvitajú na všetkých výhonkoch jednoduché kvety na kvetonosných vetvičkách. Poznáme kríky s kvetmi takmer bielymi aj úplne ružovými, ale väčšinou sú biele kvety aspoň v púčiku zafarbené do ružova.

Voňajú príjemne, ľahko a sú bohaté na nektár. Po odkvitnutí vytvárajú na kríku oranžovočervené šípky. Lesklé plody, ktoré dozrievajú od augusta do septembra, sú 2 - 3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Semená uložené vo vnútri šípok sú chránené ostrými chĺpkami. Šípky sú odolné voči mrazu. Ruža šípová je rozšírená takmer po celej Európe a v priľahlých oblastiach Afriky a Ázie. V našej oblasti je to najčastejšie divá ruža a rastie najviac na stráňach okolo ciest, na skalnatých stranách a okrajoch lesov od nížin až do podhoria.

Pestujú sa aj jej vyšľachtené odrody s väčšími a dužinatejšími šípkami a menším množstvom nažiek. Ruža šípová bola používaná už v starovekom Grécku a Ríme. Ruža bola zasvätená bohyni Afrodite. Kvety sa stali symbolom lásky, túžby, nehy, ale aj mlčanlivosti a mladosti. Okvetné lístky sa používali do kúpeľov. Korále zo šípok mali magickú moc priťahovať milovanú bytosť a chránili pred zlom. O rozšírenom používaní šípok svedčia aj nálezy v kolových stavbách vo Švajčiarsku.

 

Na liečebné účely ich používali Dioscorides a Galenos. V arabskej medicíne sa využívali predovšetkým ako povzbudzujúci prostriedok. Vo svojich zápisoch odporúča šípky aj abatiša Hildegarda, ktorá je dnes považovaná za prvú spisovateľsky činnú nemeckú lekárku a zakladateľku vedeckej prírodovedy i entomológie v Nemecku. Počas druhej svetovej vojny až do päťdesiatych rokov sa vo Veľkej Británii používalo veľké množstvo šípok, aby sa deťom zaručil potrebný denný prísun vitamínu C, keďže v severnej Európe v tých rokoch nebolo možné dostať citrusové plody.

NUTRIČNÉ ZLOŽENIE:

  • 697,2 KJ, 166 Kcal
  • bielkoviny: 1,97 g,
  • sacharidy: 37 g,
  • vláknina: 28 g,
  • tuky: 0,25 g,
  • voda: 31 g.
  • Luteín: 2 010 ug, cholín: 13 mg.
  • Vitamíny: betakarotén, B2, B3, B5, B6, B9, K, C, E.
  • Minerály: vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík, sodík, zinok, meď, mangán.

Šípky sú bohatým zdrojom vitamínu C. 100 g čerstvých plodov ho obsahuje až 460 mg. Dôležité je povedať, že sušené ho obsahujú o čosi menej a dlhým varom hlavne v kovových nádobách ho môžeme stratiť skoro úplne.

Preto je dôležité pri príprave džemu alebo sirupu zvoliť hrniec s lakovanou povrchovou úpravou, drevený alebo plastový riad a zbytočne dlho nevariť. Šípky je možné použiť ako prevenciu počas chrípkového obdobia a tiež pri nachladnutí, chrípke, únave. Šípkový čaj môžu aj tehotné ženy a mamičky počas laktácie. Svojím zložením, hlavne kombináciou vitamínu C a karotenoidov, posilňujú srdce, cievy, detoxikujú organizmus a chránia pred nepriaznivým slnečným pôsobením na pokožku.

Pre telo potrebné železo ako centrálny atóm organokovového komplexu hemu zabudovaného do bielkoviny, hemoglobín hrá dôležitú úlohu pri transporte kyslíka z pľúc do buniek. Preto šípky ako zdroj železa chránia telo pred vznikom anémie. Prítomný luteín posilňuje jednotlivé časti oka a tým chráni zrak pred ochoreniami, ako je napríklad svetloplachosť, šedý zákal či makulárna degradácia. Cholín je kľúčovou súčasťou chemickej látky acetylcholínu, zlúčeniny, ktorá má nezastupiteľné miesto v činnosti nervového systému a svalov.

Dostatočný prívod cholínu zlepšuje pamäťové funkcie, podporuje schopnosť sústredenia a koncentrácie. Upokojuje spánok, obmedzuje podráždenosť, náladovosť a zlepšuje odolnosť voči stresu.

Šípky vo všeobecnosti majú močopudné účinky, odstraňujú nadbytočnú vodu z tela, prečisťujú a podporujú funkciu obličiek, močových ciest a pečene. Prítomná vláknina s vitamínmi skupiny B zabezpečujú zdravú sliznicu tráviaceho traktu, pravidelné vyprázdňovanie a odstraňujú nadmernú plynatosť.

ZBER A SUŠENIE

Šípky zbierame od augusta do konca septembra, keď sú ešte tvrdé a sfarbené do oranžovo červena. Prezreté, mäkké či zmrazené plody nie sú vhodné na zber. Najviac vitamínu C obsahujú práve v období svojej zrelosti. Ruža šípová má veľmi ostré tŕne, práve preto potrebujeme dobrú ochranu našich rúk v podobe pevných rukavíc, ktorými ostne tak ľahko nepreniknú. Ďalej potrebujeme kvalitné nožnice, najlepšie záhradnícke, ak by bolo potrebné prestrihnúť aj konáre. Na tie by nám nožnice na papier veľmi nepomohli. Pri zbere šípok budeme opatrní, nech si nepotrháme oblečenie. Preto volíme radšej starý odev a pevnú, vyššiu obuv.

Plody najlepšie usušíme pri teplote od 10 ˚C do 35 ˚C, aby stratili čo najmenej vitamínov. Najvhodnejšie je sušenie pomocou sušičky na ovocie. Pomalé sušenie na vzduchu nie je dobré práve kvôli veľkým stratám vitamínu C. Ak nemáte doma sušičku, môžete ich vysušiť na radiátore, v rúre alebo na site, ak je vonku ešte teplo. Dobre usušené šípky majú oranžovú až červenú farbu, ovocnú vôňu a mierne trpkú chuť. Nesmú ostať mäkké ani lepkavé. Skladujeme ich na suchom a chladnom mieste, ideálne v sklenenej nádobe alebo v papierovom vrecku maximálne 1 rok, potom už nedosahujú takú vitamínovú hodnotu. Každú jeseň preto obnovujeme čerstvé zásoby.

TIP: Z čerstvých plodov, ktoré sa narežú, vyprázdnia, zbavia vnútorných chĺpkov, umyjú a nakoniec rozmixujú, získame skrášľujúcu, zosvetľujúcu, vyhladzujúcu a posilňujúcu pleťovú masku na tvár.

Najčastejšie použitie šípok je na prípravu čaju. No vieme si z nich pripraviť džem, sirup, skvelú marinádu, omáčku k mäsu a v kombinácii s iným ovocím aj koláč. Možné je taktiež zakúpiť šípkový olej, ale aj víno či likér.

Šípkový čaj od babičky

Potrebujete 2 lyžičky usušených podrvených šípok, 400 ml vody, lyžicu medu a 0,5-litrový smaltovaný hrnček. Šípky zalejete studenou vodou a necháte ich 1 hodinu macerovať v smaltovanom hrnčeku. Potom ich krátko povarte pri teplote 80 °C, maximálne 1 minútu. Nechajte vychladnúť na teplotu 40 °C a pridajte lyžicu medu.

Čaj s maximom prospešných látok

Podrvené sušené šípky zalejeme studenou vodou. Na šálku vody jedna polievková lyžica šípok. Necháme cez noc, alebo naopak, od rána do večera macerovať pri izbovej teplote. Tesne pred použitím nálev opatrne zohrejeme na 40 °C. Čaj precedíme cez sitko a dochutíme medom.

Pozor! Sitko na prípravu šípkového čaju by nemalo byť kovové, pretože prichádzame o cenný vitamín C!

Šípkový olej

Vyrába sa lisovaním dozretých šípok za studena. Tento dokonalý olej sa môže aplikovať zvonka a aj zvnútra. Na použitie zvonka ho pokojne môžeme natierať na ranu, pokožku vlasov či samotné vlasy, nechty, tvár, pery, ruky alebo na miesto, kde sa kožné ochorenie vyskytuje. Preto ak máte ekzém, neváhajte ho vyskúšať.

Pri konzumácii postačí denne 1 čajová lyžička po dobu 3 mesiacov pre posilnenie srdca, steny ciev, obličiek, pečene, imunity, trávenia, pre zníženie cholesterolu, cukru v krvi, prebytočnej vody v tele. Pri chrípke a prechladnutí sa odporúčajú 2 lyžičky denne (jedna ráno, jedna večer pred jedlom).