Otužovanie má svoje plusy i RIZIKÁ. Na čo si dať pozor?
Otužovanie sa pomaly, ale isto stáva súčasťou zdravého životného štýlu. To znamená, že keď milujeme zdravú, pestrú a vyváženú stravu, snažíme sa dopriať si kvalitný spánok a pravidelný pohyb, dbáme o pitný režim a usilujeme sa o pozitívne myslenie, predstava skamarátiť sa so studenou vodou sa stáva čoraz lákavejšou.
Otužovanie má množstvo fyzických i psychických benefitov. Nie nadarmo sa hovorí, že zoceľuje telo i ducha. Studená sprcha sa spája so zlepšením kardiovaskulárnych, kognitívnych i muskuloskeletálnych funkcií. Podľa randomizovanej kontrolnej štúdie thajských vedcov, ktorá bola uverejnená v National Library of Medicine v auguste 2019, studená sprcha znižuje bolesť svalov a vďaka protizápalovým účinkom zároveň priaznivo vplýva na ich zotavenie.
Sezóna otužovania sa začala: BENEFITY pre celé telo
Ak máte vo svojom okolí vášnivého otužilca, potom viete, že milovníci chladu bývajú iba zriedkavo chorí, alebo ak ich aj prekvapí nejaké respiračné ochorenie, priebeh je mierny a čoskoro sú fit. Túto skutočnosť potvrdzujú aj výsledky vedeckého bádania. Za všetky štúdie môžeme spomenúť randomizovanú kontrolnú štúdiu zo septembra 2016, publikovanú v odbornom časopise Plos One. Jej výsledky znejú jednoznačne – u tých dospelých, ktorí si počas 30 dní dopriali studenú sprchu, došlo k zníženiu chorobnosti a absencie v práci o 29 percent v porovnaní s kontrolnou skupinou. S tým súhlasí aj uznávaná všeobecná lekárka pre dospelých.
„Základným benefitom otužovania je zlepšenie imunity. Otužovanie vplýva aj na psychický stav, človek je po ňom plný energie a dobrej nálady,“ hovorí MUDr. Etela Janeková, PhD.
Pravidelné otužovanie má tiež antidepresívne účinky a môže byť prospešné pre tých, ktorí trpia depresiou, úzkosťou či panickou poruchou. Pripisuje sa mu i zlepšenie zdravia pokožky a vlasov, podpora látkovej premeny, a dokonca zvýšenie kvality spermií.
Avšak každá minca má dve strany. Otužovanie so sebou prináša aj určité riziká, o ktorých by sme mali vedieť. Najpodstatnejšie sú relevantné informácie, ako s otužovaním začať a nezabúdať na najdôležitejšie pravidlo, ktoré platí takmer pri všetkom – počúvať svoje telo a vnímať jeho signály.
Pozor na podchladenie: Príznaky hypotermie môžeme pocítiť počas celého roka
Riziká otužovania možno eliminovať i lekárskou prehliadkou
Návodov, ako otužovať, je neúrekom. Mnohí tento proces naštartujú vystavovaním sa chladnejšiemu vzduchu v tenšom oblečení – ideálne sú ranné rozcvičky pri otvorenom okne. Potom prejdú na domáce otužovanie studenou vodou a postupne sa dopracujú k plávaniu v chladných jazerách. Iní sa zamilujú do letného kúpania v prírode a pokračujú aj počas jesene a zimy.
V rámci domáceho otužovania je populárna studená sprcha, pričom začíname vždy vlažnou vodou, s pribúdajúcim časom teplotu vody znižujeme a čas predlžujeme. Vhodnou voľbou je aj striedavá sprcha, čiže striedanie studenej (vlažnej) a teplej vody. „Ak je človek zdravý, môže sa začať otužovať najlepšie na jar alebo v lete. Podstatné je ísť na to postupne. Teplota chladnej vody doma je 12 stupňov, čiže o pravom otužovaní sa tu veľmi hovoriť nedá, ale na úvod je to fajn. Vhodné je začínať denne v sprche dolnými končatinami, postupne pokračovať vyššie. Ak je aj človek zdravý, je dobré urobiť tak po periodickej preventívnej prehliadke u obvodného lekára, aby neboli prítomné nejaké skryté ochorenia. Reálne otužovanie však začína v studenej vode pod 8 stupňov Celzia s maximálnym trvaním 30 minút. K tomuto času je potrebné dospieť postupne. Vo vode s teplotou pod 4 stupne Celzia je maximum 22 minút,“ upozorňuje skúsená lekárka.
Podchladenie, opuch pľúc či „surférske ucho“. Komu hrozia?
Väčšina z nás sa k otužovaniu stavia zodpovedne a riadi sa odporúčaniami odborníkov. Ponorenie sa či plávanie v ľadovom jazere je pre nás cieľom, ku ktorému sa zvyčajne dopracujeme po niekoľkých mesiacoch systematického domáceho otužovania a poctivej príprave, pričom tak urobíme pod dozorom skúsených otužilcov.
Nájdu sa však aj takí, ktorí si chcú dokázať, že to v chladnom jazere zvládnu aj bez vyššie uvedeného. Čo im hrozí? „V ambulancii som sa stretla s ťažkosťami len po náhlom začatí otužovania u nepripravených jedincov väčšinou po 50-tke. Môže dôjsť k spazmom hladkej svaloviny, kedy sa môže navodiť obličkový alebo žlčníkový záchvat pri existujúcich kameňoch,“ hovorí zo skúseností lekárka.
Upozorňuje na to, že otužovanie je zdravé, ale nie vhodné úplne pre každého. Vyhýbať by sa mu mali pacienti s ischemickou chorobu srdca a s ischemickou chorobou dolných končatín. „Prudké ochladenie vyvolá vazospazmus, čo môže viesť až k infarktu myokardu alebo nedokrveniu ciev dolných končatín následkom vazospazmu. Otužovanie sa neodporúča ani ľuďom s kožnými problémami, pretože dochádza k prudkému prekrveniu podkožia,“ radí MUDr. Etela Janeková, PhD.
BYLINKÁREŇ: Trápi vás chrípka, boľavé hrdlo alebo prechladnutie?
Medzi ďalšie riziká neprimeraného otužovania patria podchladenie, vznik omrzlín či opuchu na pľúcach. V prípade, že voda je príliš chladná, alebo fúka studený vietor a otužilec si nechráni hlavu čiapkou (pri plávaní nemá štuple v ušiach), môže dôjsť aj k poškodeniu sluchu exostózou, tzv. „surférskemu uchu“. Avšak tieto riziká môžeme minimalizovať tak, že sa do otužovania pustíme postupne, pravidelne a primerane.
„Otužovanie je veľká životná zmena, a preto k nej treba pristúpiť zodpovedne a poradiť sa pred takým vážnym rozhodnutím s odborníkom, ako napríklad so svojím ošetrujúcim lekárom,“ radí lekárka.