Soľ naša každodenná alebo ako správne soliť?
Na jednej strane sa hovorí, že soliť je nezdravé, pretože nadmerný príjem rafinovanej soli vedie k hypertenzii, migrénam i k nepríjemnému zadržiavaniu tekutín, spojenému nielen s nadúvaním a nárastom hmotnosti, ale aj vznikom nevzhľadnej celulitídy a opuchov nôh.
Už menej známa je skutočnosť, že veľa sodíka môže spôsobiť aj zvýšenú lámavosť kostí, osteoporózu, pretože keď sa telo snaží vylúčiť prebytočný sodík, vyplavuje sa vo zvýšenej miere aj vápnik, potrebný pre silné a zdravé kosti i zuby.
Avšak, na druhej strane, bez sodíka sa žiť nedá, pretože plní v ľudskom tele mnoho dôležitých funkcií. Navyše, bežná kuchynská soľ býva obohatená o jód, ktorý je potrebný pre činnosť štítnej žľazy.
Sodík je pre telo dôležitý, ale...
Sodík sa spolu s draslíkom podieľa na riadení hospodárenia s vodou v ľudskom organizme. Možno ho nazvať ochrancom ľudského tela pred nadmernou stratou tekutín. Navyše, je potrebný pre šírenie nervových vzruchov, má zásluhu na správnom trávení a v neposlednom rade je súčasťou krvnej plazmy a má účinok na jej hustotu i tlak krvi.
Pre náš organizmus sodík je teda nevyhnutnosťou. Problém nastáva vtedy, keď je ho v tele málo, ale aj naopak, keď je ho príliš. A práve nadbytok sodíka v organizme sa dáva do súvislosti s prehnaným používaním kuchynskej soli. V skutočnosti však nie je na vine len samotný chlorid sodný, teda bežná rafinovaná kuchynská soľ, a jeho používanie pri domácom varení a pečení, ale hlavne „skrytá soľ“ v množstve priemyselne spracovaných produktov.
Vhodné potraviny pri nízkohistamínovej diéte
Koľko teda soliť?
Ak vezmeme do úvahy, že zvyčajná odporúčaná denná dávka sodíka, ktorý je najdôležitejším katiónom extracelulárnej (mimobunkovej) tekutiny, je približne 500 – 1 500 mg (u fyzicky aktívnych ľudí, tehotných a dojčiacich žien je denná potreba sodíka vyššia), tak toto množstvo pokryje zhruba 1,25 – 3,75 g kuchynskej soli. Za zdraviu neškodné je však považované množstvo 5 g kuchynskej soli denne, čo sú 2 g sodíka.
Čo hovoria štatistiky?
Bohužiaľ, podľa štatistík toto číslo až trojnásobne prekračujeme. Mnohí teda denne prijmú až 15 g soli, čo predstavuje 6 g sodíka. Hlavným problémom je najmä spomínaná „skrytá soľ“, ktorá sa používa na dochutenie i konzerváciu potravín.
- v sto gramoch šunky sa nachádza minimálne 960 mg sodíka
- v rovnakom množstve balkánskeho syra až 1 200 mg
- v 100 g pečiva je to minimálne 600 mg sodíka
Na sodík sú bohaté aj niektoré vody. V jednom litri minerálky sa môže nachádzať až 500 mg sodíka, preto je nevyhnutné čítať etikety a piť minerálky s mierou, v rámci redukčných režimov sa im radšej úplne vyhnúť.
Vyberáme zdravšie varianty kuchynskej soli
Okrem bežných opatrení, ako napríklad obmedzenie jedál bohatých na sodík, čítanie etikiet či zameranie sa na dochucovanie jedál bylinkami, je dobrou voľbou aj používanie nerafinovaných druhov solí alebo soli, ktorá je organicky viazaná v niektorých produktoch.
Ak sa rozhodnete na nadmernom príjme sodíka zapracovať a znížiť jeho dávky aspoň na polovicu, vaše telo si na tento stav zvykne zhruba za 2 až 3 mesiace.
Himalájska soľ
Hoci aj himalájska soľ obsahuje sodík, ide o prírodnú soľ. Pochádza z oblastí Himalájí, kde nie je vystavená pôsobeniu toxínov a znečisťujúcich látok. Obsahuje desiatky minerálnych látok a stopových prvkov, ktoré sa podieľajú na správnom fungovaní ľudského organizmu, a teda má aj viaceré zdravotné benefity.
Okrem sodíka je v nej zastúpené napríklad železo, horčík, fosfor, vápnik, draslík, ale aj jód, zinok či selén. Himalájska soľ sa najčastejšie predáva vo forme ružových kryštálikov. Avšak, stretnúť sa môžete aj s čiernou nerafinovanou himalájskou soľou, pre ktorú je typický nízky obsah sodíka, ale má výraznú chuť a arómu.
Fermentované japonské sójové omáčky
Hoci je samotná sója považovaná za „kontroverznú“, proti konzumácii fermentovaných sójových výrobkov odborníci nenamietajú. Práve naopak. Napríklad kvalitné sójové omáčky sú zdravšou alternatívou kuchynskej soli a vo svete sú bežne používané ako korenina, resp. dochucovadlo jedál.
Vyberajte si tie, ktoré sú prírodne fermentované, teda vyrábané tradičným spôsobom. Dobrou voľbou je shoyu, má jemnú, slano-sladkú chuť, alebo tamari s výraznejšou chuťou a vyšším obsahom minerálnych látok a stopových prvkov
Okrem sójových omáčok je vhodná na dochucovanie aj miso pasta pripravená fermentáciou sójových bôbov, soli a rozličných druhov obilnín. Disponuje výraznou chuťou i arómou.