Soľ naša každodenná alebo ako správne soliť?

Soľ naša každodenná alebo ako správne soliť?

13.11.2016 v kategórii Zdravie, autor Miroslava Miková foto: iStock.com

Na jednej strane sa hovorí, že soliť je nezdravé, pretože nadmerný príjem rafinovanej soli vedie k hypertenzii, migrénam i k nepríjemnému zadržiavaniu tekutín, spojenému nielen s nadúvaním a nárastom hmotnosti, ale aj vznikom nevzhľadnej celulitídy a opuchov nôh.

Už menej známa je skutočnosť, že veľa sodíka môže spôsobiť aj zvýšenú lámavosť kostí (osteoporózu), pretože keď sa telo snaží vylúčiť prebytočný sodík, vyplavuje sa vo zvýšenej miere aj vápnik, potrebný pre silné a zdravé kosti i zuby.

Avšak, na druhej strane, bez sodíka sa žiť nedá, pretože plní v ľudskom tele mnoho dôležitých funkcií. Navyše, bežná kuchynská soľ býva obohatená o jód, ktorý je potrebný pre činnosť štítnej žľazy.

Sodík je pre telo dôležitý, ale...

Sodík sa spolu s draslíkom podieľa na riadení hospodárenia s vodou v ľudskom organizme. Možno ho nazvať ochrancom ľudského tela pred nadmernou stratou tekutín.

Navyše je potrebný pre šírenie nervových vzruchov, má zásluhu na správnom trávení a v neposlednom rade je súčasťou krvnej plazmy – má účinok na jej hustotu i tlak krvi.

Pre náš organizmus je teda nevyhnutnosťou. Problém nastáva vtedy, keď je ho v tele málo, ale aj naopak, keď je ho príliš. A práve nadbytok sodíka v organizme sa dáva do súvislosti s prehnaným používaním kuchynskej soli. Lenže v skutočnosti nie je na vine len samotný chlorid sodný, teda bežná rafinovaná kuchynská soľ, a jeho používanie pri domácom varení a pečení, ale hlavne „skrytá soľ“ v množstve priemyselne spracovaných produktov.

Koľko teda soliť?

Ak vezmeme do úvahy, že zvyčajná odporúčaná denná dávka sodíka, ktorý je najdôležitejším katiónom extracelulárnej (mimobunkovej) tekutiny, je približne 500 – 1 500 mg (u fyzicky aktívnych ľudí, tehotných a dojčiacich žien je denná potreba sodíka vyššia), tak toto množstvo pokryje zhruba 1,25 – 3,75 g kuchynskej soli. Za zdraviu neškodné je však považované množstvo 5 g kuchynskej soli denne, čo sú 2 g sodíka.

Bohužiaľ, podľa štatistík toto číslo až trojnásobne prekračujeme. Mnohí teda denne prijmú až 15 g soli, čo predstavuje 6 g sodíka. Pričom hlavným problémom je najmä spomínaná „skrytá soľ“, ktorá sa používa na dochutenie i konzerváciu potravín. Napríklad:

  • v sto gramoch šunky sa nachádza minimálne 960 mg sodíka
  • v rovnakom množstve balkánskeho syra až 1 200 mg
  • v 100 g pečiva je to minimálne 600 mg sodíka

Na sodík sú bohaté aj niektoré minerálne vody. V jednom litri minerálky sa môže nachádzať až 500 mg sodíka, preto je nevyhnutné čítať etikety a piť minerálky s mierou, v rámci redukčných režimov sa im radšej úplne vyhnúť.

Čítajte tiež: ČIPSY - Časovaná bomba!

Vyberáme zdravšie varianty kuchynskej soli

Ak sa rozhodnete na nadmernom príjme sodíka zapracovať a znížiť jeho dávky aspoň na polovicu, vaše telo si na tento stav zvykne zhruba za 2 – 3 mesiace.

Okrem bežných opatrení, ako napríklad obmedzenie jedál bohatých na sodík, čítanie etikiet či zameranie sa na dochucovanie jedál bylinkami, je dobrou voľbou aj používanie nerafinovaných druhov solí alebo soli, ktorá je organicky viazaná v niektorých produktoch. Aké máte možnosti?

Himalájska soľ

Hoci aj himalájska soľ obsahuje sodík, ide o prírodnú soľ. Pochádza z oblastí Himalájí, kde nie je vystavená pôsobeniu toxínov a znečisťujúcich látok. Obsahuje desiatky minerálnych látok a stopových prvkov, ktoré sa podieľajú na správnom fungovaní ľudského organizmu, a teda má aj viaceré zdravotné benefity.

Okrem sodíka je v nej zastúpené napríklad železo, horčík, fosfor, vápnik, draslík, ale aj jód, zinok či selén. Himalájska soľ sa najčastejšie predáva vo forme ružových kryštálikov. Avšak, stretnúť sa môžete aj s čiernou nerafinovanou himalájskou soľou, pre ktorú je typický nízky obsah sodíka, ale má výraznú chuť a arómu.

Fermentované japonské sójové omáčky

Hoci je samotná sója považovaná za „kontroverznú“, proti konzumácii fermentovaných sójových výrobkov odborníci nenamietajú. Práve naopak. Napríklad kvalitné sójové omáčky sú zdravšou alternatívou kuchynskej soli a vo svete sú bežne používané ako korenina, resp. dochucovadlo jedál.

Vyberajte si tie, ktoré sú prírodne fermentované, teda vyrábané tradičným spôsobom. Dobrou voľbou je shoyu, má jemnú, slano-sladkú chuť, alebo tamari s výraznejšou chuťou a vyšším obsahom minerálnych látok a stopových prvkov

Okrem sójových omáčok je vhodná na dochucovanie aj miso pasta pripravená fermentáciou sójových bôbov, soli a rozličných druhov obilnín. Disponuje výraznou chuťou i arómou.

Rýchle tipy, ako si ustrážiť príjem soli

  • Dajte zbohom pochutinám (zemiakovým lupienkom, soleným orieškom, slaným tyčinkám), údeninám, mäsu v konzervách, instantným polievkam, polievkovému koreniu, rozličným omáčkam a pod.
  • Na etiketách produktov si všímajte nielen obsah transmastných kyselín a cukru, ale aj soli (sodíka, chloridu sodného).
  • Namiesto bežného prášku do pečiva používajte kypriaci prášok bez fosfátov (vínny kameň).
  • Jedlá dochucujte bylinkami, sušenou zeleninou (kôpor, petržlen, tymian, majoránka, rozmarín), cesnakom a cibuľou. 

  • Jedlo soľte zásadne až vo finále, pretože ak to urobíte na začiatku alebo v priebehu varenia, soľ prenikne do celého objemu pokrmu a naviaže na seba vodu, čo ovplyvní vašu citlivosť na vnímanie slanej chuti – teda budete soliť zbytočne viac.
  • Jedlá soľte soľou, ktorá je organicky viazaná, ako napríklad fermentovanými sójovými omáčkami alebo nerafinovanou himalájskou soľou, prípadne sa poobzerajte po draselnej soli, čím zároveň doplníte do tela aj draslík.
  • Denne zjedzte 5 až 6 porcií zeleniny a ovocia – ideálne 4 - 8 porcií zeleniny, 2 porcie ovocia (skôr v dopoludňajších hodinách), pretože obsahujú iba minimum sodíka, ale veľa vitamínov, minerálov a biologicky aktívnych látok
Zaujme vás:
Jedzte lokálne potraviny, jedzte zdravšie - 1.časť
Jedzte lokálne potraviny, jedzte zdravšie - 2.časť

Komentáre