Saška rodila s hmotnosťou 120 kg. Dnes je o 42 kg ľahšia!
34 ročná Saška Drabová má dve deti a momentálne je na rodičovskej dovolenke. Zo stabilnej váhy 67 kg v dôsledku hormonálnej liečby poskočila na hmotnosť 99 kg. V tom čase otehotnela a so zlým hmotnostným štartom rodila pri hmotnosti 120 kíl! Dnes jej ručička na váhe ukazuje 78 kg. Ako sa jej to podarilo?
Saška, aký motív bol na začiatku vašej cesty k premene? Prečo ste sa rozhodli schudnúť?
Veľmi zle som sa cítila, pripadala som si veľmi veľká, zrazu som si nebola schopná kúpiť žiadne oblečenie, na čo som nebola zvyknutá. Hmotnosť pred deťmi sa mi vždy točila okolo 67 kg. Môj príbeh s nadmerným priberaním sa začal písať, keď som chcela po druhýkrát otehotnieť. Nedarilo sa mi to, a tak som na rady lekárov začala brať hormonálnu liečbu. Užívala som ju 1,5 roka. Počas tohto obdobia som pribrala 17 kíl. Napokon som liečbu vysadila, načo som, prekvapivo, po mesiaci otehotnela, čo bol veľmi príjemný šok. V tom čase som vážila 96 kíl. Zo spontánneho tehotenstva som sa veľmi tešila, no mala som zlý hmotnostný štart, a tak som rodila s hmotnosťou 120 kg.
Spomeniete si ešte na svoj prvý deň na ceste k premene?
Dvadsať kíl odišlo do pol roka po pôrode, no stovka mi zostala. Dva dni pred Silvestrom 2019 sme večer o desiatej s manželom sedeli pred televízorom. V tej chvíli mi veľmi spontánne napadlo: „Bože, veď ja musím niečo so sebou začať robiť.“
Ešte v ten večer som si našla osobného trénera, rovno som mu aj napísala a na druhý deň sme mali prvý tréning.
Pre istotu som to rovno aj zaplatila, aby som bola motivovaná. Po prvom tréningu som mala takú svalovicu, že som nevládala ani z auta vystúpiť.
Mali ste hneď na začiatku jasnú predstavu, koľko by ste chceli zhodiť?
Áno. Mala som presnú predstavu, že chcem ísť na 75 kíl, ktoré síce ešte stále nemám, ale už som veľmi blízko. Začiatky boli dosť časovo náročné. S trénerom som mávala tréningy trikrát do týždňa vždy ráno. Na ten čas som si musela zabezpečiť k deťom opatrovateľku.
Čo prišlo ako prvé? Úprava stravy alebo šport?
Kombinácia oboch. Tréner mi hneď na začiatku stanovil tréningový plán a nastavil mi aj jedálniček a ja som presne podľa neho postupovala.
LOSOS na 4 rôzne spôsoby
Obmedzili ste príjem niektorých potravín?
Sladkosti, slané pochutiny dostali stopku a začala som sa oveľa zdravšie stravovať. Striktne podľa jedálnička som išla pol roka, to znamená, že nedala som do úst nič iné iba to, čo som mala napísané v jedálničku.
Darilo sa vám pripravovať stravu pre každého v rodine zvlášť?
Áno, denne som varila tri druhy jedál. Príkrmy pre najmladšiu, hlavné jedlo pre staršiu dcéru a manžela a tretie jedlo pre seba.
Ako vám to zo začiatku išlo? Nastala aj nejaká kríza alebo išli kilá dolu samé?
Na začiatku to malo veľmi rýchly priebeh. V priebehu prvých týždňov išli dole aj tri kilá týždenne, s čím sme s trénerom ani nepočítali. Po pol roku sa chudnutie spomalilo, možno aj tým, že som cvičením postupne naberala svaly. V tomto momente už nemá význam sa až tak vážiť, pretože mám už konečne pevné telo. Tréner mi pri spomalení chudnutia však znížil gramáž jednotlivých jedál, najmä obeda, aby som sa opäť dostala do kalorického deficitu. Hneď na začiatku som mu povedala, že nehodlám jesť mäso len so šalátom, a tak mi musel celý jedálniček zostaviť tak, aby som si mohla dať aj trochu prílohy, aj keď sú to len tri zemiaky či lyžica ryže. Postupne mi teda znížil gramáže, no stále som jedla päťkrát denne.
Čo na vaše odhodlanie schudnúť hovorilo vaše okolie? Pridal sa k vám ešte niekto?
Hneď sa ku mne pridala kamarátka Katka, s ktorou bola uverejnená jej premena v tohtoročnom januárovom čísle. Môj muž mi nikdy nevyčítal, že som pribrala. Nikdy mi nepovedal: "Pozri sa, ako vyzeráš. Mala by si so sebou niečo robiť,“ no úplne na začiatku neveril, že do toho fitka naozaj vydržím chodiť, a práve to ma ešte viac štartovalo do akcie. Mám pocit, že si viacerí mysleli, že sa na to vykašlem, no ja som vytrvala.
Koľkokrát denne jete? Jete pravidelne, aj keď necítite hlad?
Stále jem päťkrát denne, aj vtedy, keď nepociťujem hlad. Na začiatku som mala pocit, že stále jem a že jem tak veľa, že z toho nemôžem schudnúť. Opak bol však pravdou a práve s pravidelným jedením išla hmotnosť pekne dolu. Pred premenou bol môj žalúdok nastavený na dve jedlá denne, pretože som častejšie jesť nestíhala. Dnes už viem, že keby som chcela, tak by som stíhala (smiech). Stáva sa mi, že na desiatu alebo olovrant nemám chuť, no zjem ich pretože viem, že ich musím zjesť.
Ako vyzerá váš jedálniček?
Ja dosť veľa vecí nemám rada, takže tréner mal slušný problém nastaviť mi správny a chutný jedálniček. Na raňajky ovsená kaša z nízkotučného mlieka s proteínom a čerstvým alebo sušeným ovocím. Na desiatu mozzarella, na obed kuracie alebo morčacie mäso, prípadne losos s prílohou (ryža, zemiaky...) a zelenina. Na olovrant nízkotučný jogurt, prípadne ovocie alebo hydinovú šunku bez pečiva, samozrejme. Na večeru mám rada napríklad marinované mäso alebo grilovanú zeleninu opäť s mozzarellou alebo hermelínom. Veľa cvičím, a tak musím prijímať dostatok bielkovín.
Na vlastnom tele: Z obezity na maratón? Martin to dokázal!
Nepokúšajú vás sladkosti? Zhrešíte občas?
Sladkosti ma veľmi nelákajú. Zhrešiť viem skôr segedínom alebo gulášom, prípadne čipsami. V tom sa musím ovládať.
A čo šport? Aký máte k nemu vzťah?
Vždy som bola antišportovec. Nikdy som nebehala, dokonca som bola na strednej oslobodená od telesnej výchovy, ale to len preto, že som bola lenivá. Potom ma to však začalo veľmi baviť. Dnes napríklad rada behávam, aj teraz, v zime. Nakúpila som si termo bielizeň, hodím na to tenkú bundu, legíny, tenisky a idem.
Na začiatku som trénovala vždy pondelky, stredy a piatky s trénerom. Utorky a štvrtky som si dávala sama kardio, a to napríklad beh vonku alebo, v prípade nepriaznivého počasia, vo fitku na bežiacom páse. Nedele mám voľné.
Začiatky boli veľmi ťažké. Dala som na 5 minút na bežiacom páse a umierala som.
Dnes dám 50 minút a ešte stále vládzem. Dnes trénujem sama, trénera už nepotrebujem, pretože ma už všetko naučil. Stále však trénujem rovnako a udržiavam si tie isté dni tak ako na začiatku.
Ste aktuálne so svojou hmotnosťou spokojná? Chudnete ďalej, alebo ste v udržiavacom režime?
Teraz som v jedení mierne poľavila, hmotnosť sa mi však smerom hore, našťastie, nehýbe, pretože stále rovnako športujem. Ešte mám v pláne dať dolu aspoň päť kíl. Viac už chudnúť nechcem, pretože v mojom veku by to už bolo príliš vidieť v tvári. Ďalšia vec je, že mi po pôrode zostal problém s diastázou. Môžem síce cvičiť brucho koľko chcem a vrchnú časť brucha mám pekne spevnenú, no na spodnom brušku sa nič nedeje, pretože mi musia najskôr chirurgicky upraviť diastázu.
Máte stratégiu, ako sa vyhnúť jo-jo efektu? Čo je dnes vašou najväčšou motiváciou zotrvať v novom, premenenom tele?
Mojou najväčšou motiváciou je ísť do obchodu s oblečením a kúpiť si čo sa mi páči. Rada sa pekne obliekam, no nie všetky veci vyzerajú pekne, keď sú veľké. Predtým som mala veľkosť 46 a teraz mám 38, z čoho sa veľmi teším. Lepšie sa cítim, som spokojná so svojím vzhľadom a sebavedomie mi stúplo tiež. A tým, že stále cvičím, si hmotnosť dokážem korigovať. Moje nové stravovacie návyky, ktoré síce občas poruším, mi nedovolia úplne zísť z cesty. Perfektnou inšpiráciou sú mi aj mama a sestra, ktoré majú postavičky ako lusk.
Chceli by ste odkázať niečo našim čitateľom, ktorí vedia, že by mali redukovať hmotnosť, ale ešte stále váhajú?
V prvom rade na to musí prísť každý sám. Pokiaľ človek nie je mentálne na nový režim nastavený, nepôjde to. Treba si uvedomiť, že 80 % úspechu tvorí strava a cvičenie už len zvyšných 20 %. Ja som cvičiť musela, pretože keby som len schudla stravou a nepracovala na spevnení tela, mala by som všade ovisnutú kožu. Treba sa jednoducho odhodlať. Keď schudnete, aj omladnete a budete sa oveľa lepšie cítiť. Keď som to dokázala ja – antišportovec so slabou vôľou – tak to dokáže každý.